Zima je v materskej škole zvláštne obdobie. Na jednej strane býva pokojnejšia, pomalšia a akoby tichšia než jar či leto. Na druhej strane v sebe nesie veľa detskej radosti, očakávania a malých každodenných objavov. Pre deti je zima niečím, čo sa nedá len tak prehliadnuť. Cítia ju hneď ráno, keď prídu do škôlky v čiapkach, rukaviciach a hrubých bundách. Všímajú si, že je vonku zima, že tráva vyzerá inak, že dni sú kratšie a že príroda okolo nich akoby na chvíľu stíchla.
A práve preto je téma zimy v materskej škole taká prirodzená. Nemusíme ju deťom zložito vysvetľovať ani umelo vytvárať záujem. Deti ju žijú. Vidia ju cestou do škôlky, cítia ju na tvári, keď idú von, a spájajú si ju s konkrétnymi zážitkami. Sneh, vločky, sánky, mráz na okne, teplý čaj, kŕmenie vtáčikov, stopy v snehu, zimné oblečenie – to všetko sú veci, ktorým deti rozumejú a ku ktorým vedia veľa povedať.
Ako učiteľka mám na zime rada to, že sa cez ňu dá veľmi prirodzene rozprávať, pozorovať, porovnávať, tvoriť aj premýšľať. Nejde len o jedno ročné obdobie. Je to priestor, cez ktorý sa dá s deťmi hovoriť o prírode, o zmene, o starostlivosti, o počasí, o zvieratách, o obliekaní, o pocitoch aj o radosti z maličkostí. A práve to robí zo zimy tému, ktorá má v materskej škole svoje pevné miesto.
Deti vnímajú zimu veľmi intenzívne
Pri deťoch v predškolskom veku si často všímam, že najlepšie reagujú na to, čo je konkrétne a blízke ich vlastnej skúsenosti. A zima je presne taká. Dieťa nemusí vedieť vysvetliť, čo je ročné obdobie, ale veľmi dobre vie povedať, že vonku je chladno, že si musí dať rukavice, že videlo snehuliaka alebo že mu mrzli ruky. Práve cez takéto jednoduché a skutočné zážitky sa s nimi dá veľmi pekne pracovať.
Keď sa v triede rozprávame o zime, deti sa väčšinou zapájajú spontánne. Nemusia dlho premýšľať nad odpoveďou. Rozprávajú, čo zažili doma, čo robili cez víkend, či sa boli sánkovať, či videli vločky, či mali zamrznuté auto alebo čo si obliekli ráno, keď išli do škôlky. Tieto rozhovory bývajú veľmi cenné, pretože dieťa pri nich necíti tlak, že má podať „správnu odpoveď“. Skôr má pocit, že rozpráva o niečom, čo samo pozná.
A práve v tom vidím veľkú silu tematického učenia v materskej škole. Keď vychádzame z toho, čo dieťa naozaj prežíva, učí sa prirodzenejšie. Neučíme ho o svete oddelene od života, ale cez to, čo má každý deň pred očami.
Zima nie je len sneh a snehuliak
Keď sa povie téma zima v materskej škole, veľa ľudí si ako prvé predstaví snehuliaka, vločky alebo zimné obrázky. To všetko tam, samozrejme, patrí. Ale zima ponúka oveľa viac. Je to obdobie, cez ktoré sa dá otvoriť mnoho zaujímavých tém a detských otázok.
Deti si napríklad začnú všímať, že sa mení príroda. Stromy sú holé, tráva vyzerá inak, niektoré vtáčiky ostávajú, iné nie, dni sú kratšie a ráno býva dlho tma. To všetko sú podnety na rozhovor. Nemusíme ísť do zložitých vysvetlení. Stačí dať deťom priestor pozorovať, pomenovať, porovnať a pýtať sa.
Veľmi prirodzene sa tu otvára aj téma obliekania. Pre dospelého je to možno obyčajná vec, ale pre dieťa je to konkrétna skúsenosť, cez ktorú si triedi svet. Vie, že v zime potrebuje čiapku, šál, rukavice, teplé topánky. Vie, že v lete to tak nie je. A cez tieto jednoduché porovnania sa učí rozmýšľať v súvislostiach.
Zima je tiež obdobím, kedy si viac všímame teplo a chlad, pohodlie a nepohodlie, starostlivosť o seba aj o druhých. Keď sa s deťmi rozprávame o tom, prečo sa v zime teplejšie obliekame alebo prečo prikrmujeme vtáčiky, prirodzene sa dotýkame aj tém ako ochrana, pomoc a vnímavosť.
V zime býva priestor aj na väčšie zastavenie
Možno je to len môj pocit z praxe, ale zimné obdobie býva v materskej škole iné aj v atmosfére. Po sviatkoch, po rôznych jesenných akciách a pred jarným rozbehom prichádza akési pokojnejšie obdobie. Deti sú síce stále živé a hravé, ale v zime sa viac hodí aj zastaviť sa, rozprávať, pozorovať a vnímať drobnosti.
Aj v triede to často cítiť. Viac si všímame počasie za oknom, dlhšie sa rozprávame pri obrázkoch, deti sú citlivejšie na náladu, na svetlo, na prostredie. A práve zima je krásna v tom, že nás netlačí do neustáleho výkonu. Dáva priestor na pomalšie tempo, na opakovanie, na hlbšie ponorenie sa do jednej témy.
Pre mňa je to obdobie, kedy sa dá s deťmi pracovať veľmi vedome. Nemusíme robiť veľké množstvo aktivít. Niekedy stačí jednoduchý ranný rozhovor, krátke pozorovanie vonku, pekná výtvarná činnosť a jeden zrozumiteľný podnet, ktorý drží tému pokope. Keď je to celé nastavené pokojne a prirodzene, deti z toho veľa prijmú.
Rozhovory o zime bývajú veľmi bohaté
Pri zime mám rada, že aj obyčajný rozhovor vie byť zrazu veľmi bohatý. Stačí sa opýtať, aké bolo ráno počasie, či bola zima, či fúkal vietor, či deti videli mráz na autách alebo či sa im išlo dobre po chodníku. Takéto jednoduché otázky často otvoria veľa ďalších tém.
Deti sa začnú navzájom dopĺňať, porovnávať svoje zážitky, spomínať, čo robili s rodičmi, čo mali oblečené alebo čo ich prekvapilo. Niektoré deti sa rozpovedia o snehu, iné o tom, že ich štípali líca od zimy, ďalšie povedia, že videli vtáčiky pri kŕmidle. A zrazu z toho vznikne krásny spoločný priestor, kde sa deti učia počúvať, rozprávať a premýšľať.
Takéto chvíle sú v materskej škole veľmi cenné aj preto, že nejde len o vedomosti. Dieťa si tu rozvíja reč, slovnú zásobu, schopnosť formulovať myšlienku, ale aj odvahu hovoriť pred ostatnými. A to všetko cez tému, ktorá mu je blízka.
Zimná príroda je pre deti plná otázok
Zima vie byť pre malé deti fascinujúca aj tým, že príroda v nej vyzerá inak než po zvyšok roka. Veci, ktoré dospelý považuje za bežné, sú pre dieťa zaujímavé a nové. Prečo sú stromy bez listov? Kam sa stratili niektoré vtáky? Prečo sa dymí z komínov? Prečo je ráno dlho tma? Prečo sa topí sneh? Prečo je voda studenšia? Prečo sa robí námraza?
To sú otázky, ktoré vôbec netreba odbíjať alebo vysvetľovať príliš zložito. Úplne stačí primerane veku detí hovoriť o tom, čo vidia. V zime sa dá veľmi pekne rozvíjať pozorovanie. Deti si môžu všímať oblohu, stromy, zem, stopy, vtáky, svoje oblečenie, dych v chladnom vzduchu, dokonca aj ticho zimného rána.
Mám rada, keď sa téma zimy neodohráva len pri stole alebo na obrázku, ale aj v skutočnom kontakte s prostredím. Nemusí to byť nič veľké. Niekedy úplne stačí postáť chvíľu na školskom dvore a všímať si, čo je dnes iné než včera. Deti často samy povedia to najdôležitejšie.
Cez zimu sa dá veľa rozvíjať úplne prirodzene
Na zimnej téme je krásne aj to, že cez ňu vieme rozvíjať rôzne oblasti bez toho, aby to pôsobilo nasilu. Keď sa dieťa rozpráva o tom, čo má v zime na sebe, rozvíja si reč aj slovnú zásobu. Keď porovnáva, čo patrí do zimy a čo do leta, učí sa triediť a premýšľať v súvislostiach. Keď sleduje stopy v snehu alebo počíta vločky na obrázku, prepája tému s pozorovaním a predmatematickými predstavami.
Veľmi prirodzene sa tu rozvíja aj jemná motorika. Zimné tvorenie býva pre deti lákavé, pretože téma je vizuálne pekná a blízka ich svetu. Vločky, snehuliaci, rukavice, čiapky, stromčeky, zimná krajina – to všetko sú motívy, ktoré ich väčšinou bavia. A pritom si ani neuvedomujú, koľko dôležitých vecí si pri tom precvičujú.
Zimná téma sa dobre prepája aj s pohybom. Deti majú prirodzene chuť napodobňovať zimné činnosti – chodenie v snehu, sánkovanie, lyžovanie, hádzanie snehových gúľ alebo kĺzanie sa. A keď sa pohyb spojí s témou, býva pre ne oveľa pútavejší.
Nie všetko musí byť hneď aktivita
Čo sa mi pri zimnej téme potvrdzuje znovu a znovu, je to, že niekedy netreba vymýšľať veľa. Nemusíme mať každý deň pripravený nový „program“. Niekedy je oveľa hodnotnejšie len zostať chvíľu pri jednej veci, pri jednej téme, pri jednom obrázku alebo pri jednom zážitku, ktorý deti naozaj zaujal.
V dnešnej dobe máme niekedy pocit, že deti musíme neustále niečím zamestnávať. Ale v materskej škole je veľmi dôležité aj to, aby mali čas vnímať, premýšľať, pýtať sa a vracať sa k tomu, čo ich zaujalo. A zima je na to ako stvorená. Je pomalšia, pokojnejšia a prirodzene vedie k väčšiemu sústredeniu.
Keď sa deti opakovane vracajú k tej istej téme, nejde o nudu. Práve naopak. Je to spôsob, ako si tému ukladajú, prehlbujú a spájajú s vlastnou skúsenosťou. A to je v predškolskom veku veľmi dôležité.
Zimné obdobie otvára aj tému starostlivosti
V zime sa veľmi prirodzene dostávame aj k starostlivosti – o seba, o druhých aj o prírodu. Deti vnímajú, že sa treba teplejšie obliecť, že si po príchode zvonku zohrievame ruky, že niektoré zvieratá potrebujú v zime pomoc alebo že vtáčiky v kŕmidle nie sú len „pekný obrázok“, ale živé tvory, o ktoré sa treba zaujímať.
Tieto drobné témy sú veľmi dôležité. Nejde len o vedomosť, ale aj o postoj. Dieťa sa učí vnímať, že svet okolo neho niečo potrebuje, že aj malé skutky majú zmysel a že pomoc môže vyzerať veľmi jednoducho. Aj obyčajný rozhovor o tom, prečo dávame vtáčikom zrniečka, môže byť pre dieťa veľkým krokom k väčšej citlivosti.
Mám rada, keď sa takéto veci dejú nenápadne. Bez moralizovania, bez veľkých viet. Jednoducho cez situácie, ktoré prídu prirodzene. Zima je na to veľmi vhodná, pretože nám podobné témy prináša sama.
Každá zima v materskej škole je trochu iná
Na zime je zaujímavé aj to, že nikdy nie je úplne rovnaká. Jeden rok je veľa snehu, druhý takmer žiadny. Niekedy býva mráz, inokedy skôr blato a vietor. A práve to je podľa mňa dôležité prijať aj v práci s deťmi. Nepotrebujeme mať predstavu „ideálnej zimy“, aby sme o nej mohli hovoriť.
Deti sa učia vnímať svet taký, aký naozaj je. A to je dôležité. Ak sneží, rozprávame sa o snehu. Ak je zima bez snehu, všímame si iné znaky. Ak je ráno hmla, je to tiež krásna téma. Ak je na tráve námraza, je to podnet na pozorovanie. Skutočný život nám často dá viac než dokonale pripravený plán.
Aj preto mám rada, keď zimná téma nie je len o hotových predstavách z obrázkov, ale o reálnom svete za oknom. Vtedy má pre deti najväčší zmysel.
Zima môže byť v škôlke veľmi útulná
Možno to znie jednoducho, ale zima v materskej škole vie mať aj veľmi peknú atmosféru. Keď je vonku chladno a v triede je teplo, keď sa deti po príchode usádzajú, rozprávajú o ráne, kreslia, tvoria alebo len pozorujú, čo sa deje za oknom, vzniká veľmi príjemný pocit bezpečia a pokoja.
A aj to je súčasť učenia. Dieťa sa neučí len cez úlohy a aktivity. Učí sa aj cez prostredie, cez rytmus dňa, cez náladu v triede. Keď je téma spracovaná pokojne, s rešpektom k tempu detí, dokáže ich veľmi pekne vtiahnuť.
Zima má v sebe veľa jemnosti. Nemusí byť len veselá a hravá. Môže byť aj tichá, pozorujúca, útulná a vnímavá. A myslím si, že aj to by malo mať v materskej škole svoje miesto.
Prečo má téma zimy v materskej škole zmysel
Zima nie je len ďalšia sezónna téma, ktorú si v škôlke „odškrtneme“. Je to obdobie, ktoré deťom prináša množstvo konkrétnych skúseností a prirodzených podnetov na učenie. Učia sa vnímať zmeny v prírode, pomenúvať svoje zážitky, porovnávať, pozorovať a rozprávať. Rozvíjajú si slovnú zásobu, myslenie, jemnú motoriku aj schopnosť sústrediť sa.
Ale možno ešte dôležitejšie je to, že sa cez zimu učia vnímať svet okolo seba citlivejšie. Všímajú si, že niečo sa mení, niečo sa spomaľuje, niečo potrebuje starostlivosť. A to je podľa mňa veľmi cenné.
Práve v materskej škole máme možnosť ukázať deťom, že učenie nemusí byť oddelené od života. Môže vyrastať z obyčajných vecí, ktoré spolu zažívame každý deň. A zima je jednou z tém, kde to funguje naozaj krásne.
Záver
Zima v materskej škole má svoje osobité čaro. Nie je to len obdobie snehu, vločiek a zimných obrázkov, ale aj čas rozhovorov, pozorovania, spomalenia a prirodzeného objavovania sveta okolo nás. Deti sa cez ňu učia vnímať zmeny v prírode, hovoriť o vlastných zážitkoch, porovnávať, premýšľať a tešiť sa aj z malých vecí, ktoré by sme ako dospelí možno ľahko prehliadli.
Práve preto má téma zimy v materskej škole veľký zmysel. Je blízka detskému svetu, dá sa krásne rozvíjať v každodenných situáciách a ponúka veľa priestoru na učenie, ktoré je prirodzené, pokojné a skutočné.
Materiály na tému zima v materskej škole
Pri aktivitách na tému zima sa veľmi dobre osvedčujú obrázkové materiály a pracovné listy, ktoré deťom pomáhajú spoznávať znaky zimy, rozvíjať slovnú zásobu, pozorovať, triediť a učiť sa hravou formou.
