Deň zeme v materskej škole

Deň zeme patrí k témam, ktoré sa v materskej škole objavujú každý rok, a predsa pri nich cítim, že sa vždy uchopia trochu inak. Záleží na tom, kde sa práve nachádza konkrétna skupina detí. Či vonku práve kvitne, či si niekto všimol odpad na chodníku, či sa doma niekto rozprával o tom, prečo sa triedi odpad. Téma Dňa zeme nie je len o jednom dátume v kalendári. Je o tom, akým spôsobom deti vnímajú priestor okolo seba a čo si odnášajú do života.

Keď som prvýkrát túto tému otvárala so svojou triedou, prekvapilo ma, koľko toho deti vedia alebo skôr, koľko toho zachytili doma alebo z okolia, bez toho, aby to niekto cielene vysvetľoval. Jedno dieťa vedelo, že papier ide do modrého koša. Druhé povedalo, že ich ocka nesmierne hnevá, keď niekto vyhodí odpad z auta. Tretie sa opýtalo, či Zem bolí, keď ľudia robia také veci. A práve tá posledná otázka mi dlho zostala v hlave.

Deti vnímajú Zem ako živú bytosť

Je to niečo, čo som si ako mama aj ako učiteľka všimla pomerne skoro. Malé deti prirodzene pripisujú veciam okolo seba vlastnosti živých bytostí. Pre nich nie je Zem abstraktný pojem. Je to niečo konkrétne, čo je pod ich nohami, kde rastú stromy, kde žijú zvieratá, kde sa hrávajú. A práve preto môže byť táto téma v predškolskom veku veľmi silná ak sa uchopí správne

Nie je cieľom vyvolať v deťoch strach alebo pocit viny. Práve naopak. Dobré uchopenie tejto témy deti posilňuje. Pomáha im pochopiť, že každý z nás, aj malé dieťa môže niečo urobiť. Že ich rozhodnutia majú zmysel. A to je pocit, ktorý si predškolské dieťa nesie ďalej, aj keď zabudne na konkrétne fakty.

Keď sa na Deň zeme pozeráme týmto spôsobom, prestane byť len témou o recyklácii a stane sa témou o vzťahu k svetu.

Ako s deťmi hovoriť o tom, čo Zemi prospieva a čo jej škodí

Jedna z vecí, ktorú som pri tejto téme pochopila, je, že deti nepotrebujú dlhé vysvetlenia. Potrebujú konkrétne príklady, ktoré vedia spojiť s vlastnou skúsenosťou.

Namiesto toho, aby sme hovorili o globálnom otepľovaní alebo o znečistení oceánov, môžeme začať oveľa bližšie. Čo vidíme cestou do škôlky? Čo leží na ihrisku? Čo sa deje, keď nezalejeme kvetinu? Deti tieto veci poznajú, majú s nimi skúsenosť a vedia sa k nim vrátiť.

Keď sa detí pýtam, čo si myslia „je Zem teraz skôr smutná, alebo veselá?“ nikdy nechcem, aby odpovedali správne. Chcem, aby sa zamysleli. A oni sa zamyslia, niekedy veľmi hlboko. Jeden chlapec mi raz povedal, že Zem je trochu smutná, ale nezúfa, lebo ešte stále sú tu stromy. Taká odpoveď mi nič nenahradí.

Práve z tejto myšlienky vychádza aj aktivita, ktorú s deťmi veľmi rada robím – rozlišovanie, čo Zemi prospieva a čo jej škodí. Nie ako test, ale ako spoločný rozhovor, pri ktorom si každé dieťa nachádza svoju vlastnú cestu k téme.

Triedenie odpadu – a prečo ho nestačí len vysvetliť

Triedenie odpadu je asi prvá vec, ktorá väčšine ľudí napadne pri téme Dňa zeme. A je to pochopiteľné. Pre deti je to niečo hmatateľné, viditeľné a uchopiteľné. Farebné koše, rozlišovanie materiálov, priradenie každej veci na správne miesto. To všetko je pre predškolský vek veľmi vhodná aktivita.

Ale všimla som si jednu vec. Keď sa triedenie odpadu učí len ako pravidlo – plast sem, papier tam -deti si ho zapamätajú, ale nezakorení sa v nich skutočný dôvod. Nepamätajú si fakty, nie postoj.

Oveľa viac zaberie, keď sa pred samotnou aktivitou s deťmi porozprávame o tom, čo sa s odpadom deje ďalej. Čo sa stane, keď papier vytriedime? Môže vzniknúť nový papier. A čo sa stane, keď ho hodíme k zmesovému odpadu? Ide na skládku a tam zostane veľmi dlho. Keď to dieťa raz pochopí, triedenie pre neho prestane byť len pravidlom. Stane sa rozhodnutím, za ktorým stojí dôvod.

Doma som to sama zažila s oboma deťmi. Môj syn si pamätal pravidlá, ale nezaujímalo ho to. Až keď sme sa rozprávali o tom, že z vytriedených PET fliaš môžu vzniknúť nové veci, začal sa pri košoch zastavovať sám od seba a premýšľať.

Zem ako téma, ktorá sa dá prežiť, nielen odprednášať

Čo na tejto téme oceňujem je, že sa dá veľmi dobre prepojiť s tým, čo deti prežívajú priamo. Nie je nutné mať špeciálnu miestnosť ani veľké pomôcky. Stačí vyjsť von.

Keď sa s deťmi zastavíme pri strome a opýtame sa, kto tu žije, kto potrebuje tento strom, čo by sa stalo, keby ho niekto vyrezal, to je Deň zeme. Keď si na záhrade vypestujeme bylinku a staráme sa o ňu, to je Deň zeme. Keď deti prinesú z domu niečo, čo by inak skončilo v koši, a premýšľame, čo z toho urobiť, to je Deň zeme.

Pozorovanie prírody a každodenné drobné rozhodnutia sú oveľa silnejší nástroj ako hodina, v ktorej vysvetľujeme, prečo je planéta dôležitá. Deti sa nenaučia chrániť Zem tým, že im to povieme. Naučia sa to tým, že k nej budú mať vzťah.

Čo s pocitom bezmocnosti – aj u dospelých

Jednou z vecí, na ktorú sa pri tejto téme rada odvolávam, je pocit, ktorý mám sama ako mama. Niekedy sa pri správach alebo pri témach o klimatickej zmene nakrátko cítim bezradne. Čo zmôžem ja? Čo zmôžu moje deti?

A práve tu je podľa mňa to najdôležitejšie posolstvo, ktoré môžeme deťom dať. Nie strach, ale pocit, že moje konanie má váhu.

Keď dieťa v škôlke vyrobí vlastnú záhradu v kvetináči, keď odovzdá symbolickú medailu za správne triedenie, keď spoločne s triedou počúva sľub, že sa bude o Zem starať, nie je to len hra. Je to spôsob, akým si mozog dieťaťa zapisuje: ja som niekto, kto sa stará. A to je základ, z ktorého vyrastajú skutočné postoje.

Sľub ku Dňu Zeme nie je prázdne gesto. Je to spôsob, ako dieťaťu pomôcť prijať jednoduchý záväzok a zažiť pocit, že patrí k tým, ktorým na svete záleží.

Prečo 22. apríl stojí za to spomaliť

V apríli je v škôlke vždy veľa tém. Jar, Veľká noc, zvieratá, príroda. Je ľahké nechať Deň zeme prejsť ako jeden z mnohých dátumov v zozname.

Ale ja si stojím za tým, že si zaslúži viac. Nie preto, že ho niekto ustanovil ako sviatok. Ale preto, že ponúka deťom niečo, čo iné témy takto priamo neponúkajú. Možnosť vedome sa zastaviť a premýšľať o tom, v akom svete žijú a čo s tým môžu urobiť.

Môže to byť len jeden hlboký rozhovor v kruhu. Môže to byť prechádzka, na ktorej si deti všimnú, čo je pekné a čo nie. Môže to byť spoločná aktivita, pri ktorej deti sami rozhodujú, čo pomáha a čo škodí. Niekedy stačí naozaj málo a téma ostane s deťmi oveľa dlhšie, než by sme čakali.

Záver

Deň zeme v materskej škole môže byť tichý, pokojný a hlboký ak mu dáme priestor byť niečím viac, než len výzdobou a pracovnými listami. Deti majú k Zemi prirodzený vzťah. Hrajú sa na nej, objavujú ju, kladú o nej otázky, ktoré nás niekedy prekvapujú. Našou úlohou nie je vysvetliť im všetko. Je to skôr pomôcť im tento vzťah prehĺbiť a dať im pocit, že na ich postoji záleží.

Keď sa to podarí, Deň zeme prestane byť len dátumom. Stane sa spomienkou, na ktorú si deti môžu siahnuť, keď budú ako dospelí stáť pred košom a rozmýšľať, kam čo patrí.